Hoci László Matei je vynikajúci figuralista, do Košíc predsa doniesol nádherné, farebné krajinky. Výstava s názvom Cestou-necestou, v tieni svetla uvádza takmer 40 akvarelov, zrodených v tomto a minulom roku, ktoré znázorňujú Západné Karpaty a deltu Dunaja.
László Matei prišiel z Dambul Rotund (Sedmohradsko). Ale jeho životná dráha sa viaže aj ku mestu Kluž, alebo aj ku Giurgenskú kotlinu. Talent pre figuratívnu maľbu mohol dokázať na súťaži vypísanom Generálnym konzulátom Maďarska v Košiciach na portréty aradských mučeníkov. Aj keď sa nakoniec nedostal medzi vybraných uchádzačov, OZ Rovás aj jemu zabezpečil možnosť výstavy – a toto ho priviezlo do nášho mesta.
Niekoľko zastavení zo života Lászlóa Mateia:
- Aby ho určite prijali na Univerzitu výtvarného umenia v Targu Mureš, dva roky usilovne pracoval pod vedením svojho učiteľa, Mártona Zsigmonda, priamo v jeho ateliéri. Dodnes mu je veľmi vďačný, ako sám povedal: „dal mi k dispozícii svoj ateliér, dal mi kľúče a na srdce mi kládol, aby som cvičil čo najviac, pretože to mi padne na úžitok. … Už vtedy som precítil, koľko veľa znamená tvorba v ateliéri, aký má silný vplyv na umelca, na jeho chuť do práce, podporuje ho na ceste za úspechom.”
- Revolúcia v roku 1989 ho zasiahla v Targu Mureš, a podieľal sa na tom, aby na Umeleckom lýceu zriadili maďarskú umeleckú triedu.
- Po ukončení lýcea nasledoval plodný rok v Lazarei a potom sa dostal do Kluže. Začali ho priťahovať vyjadrovacie prostriedky a metódy experimentálneho umenia a popri štúdiu na univerzite pracoval v grafickom štúdiu. Postupom času zmenil svoj pohľad a prestal chodiť na prednášky, pretože nechcel dovoliť, aby ho ovplyvnila tamojšia atmosféra, kolegovia a profesori. Dochádzal iba na skúšky. Našťastie jeho učiteľovi to neprekážalo. Lenže v reklamnom štúdiu si toho nabral toľko, že nestihol tvoriť na skúšky. A vtedy mu v zložitej situácii pomohla rozmnožovacia technika sieťotlače.
- V roku 1997 zanechal úžitkovú grafiku a začal sa venovať monumentálnej maľbe: mal sa postarať o výzdobu novopostaveného ortodoxného kostola. Úloha mu bola blízka, pretože na umeleckej škole v Targu Mureš navštevoval odbor monumentálnej maľby. Po vymaľovaní kostola sa však jeho kariéra týmto smerom skončila, pretože ako rímsky katolík nemohol už viac maľovať ortodoxné kostoly.
- Vrátil sa teda k reklamnej a propagačnej grafike, ktorej sa venuje dodnes. 18 rokov pracoval pre vedúceho výrobcu cukrárenských výrobcov v Rumunsku, zúčastnil sa na prácach v súvislosti s tvorbou imidžu spoločnosti a na obnove balení produktov. Neskôr sa dostal do vydavateľstva Kriterion. Od roku 2004 nepretržite navrhuje obálky kníh, knihy, letáky. Je učiteľom Umeleckého lýcea v Kluži. Medzičasom sa so svojou rodinou usadil práve v obci, kde maľoval kostol - v Dambul Rotund.
- Vždy sa potvrdí, že umelec musí niekam patrí, pretože ako vlk samotár nemá šancu. Stal sa členom cechu Barabás Miklós Céh, ktorý združuje 175 členov, Matei je v najpočetnejšej klužskej skupine. Združenie vzniklo na základe požiadavky sedmohradských umelcov o jednotné zastupovanie a medzi jeho členmi nájdeme aj známe mená z nášho tvorivého združenia Rovás: Andrea Balló, Nicu Barb, Barnabás Bara, László Bothár, nebohý György Katona, Péter Madaras, László Máthé, Hajnalka Siska Szabó, Gusztáv Ütő, Mihály Varga alebo Géza Xantus. Viacerí z nich už vystavovali aj tu v Košiciach.
Na tejto výstave prezentované akvarely Lászlóa Mateia zapôsobia na recipienta predovšetkým farbami. Vidíme nádherné farebné krajiny, a napríklad aj na obraze Budova v Sigishoare, kde je homogénna farba budovy daná, dokáže dať priestor farbám, ak sa inak nedá, tak na oblohe. Pre Lászlóa Mateia je totiž prekypovanie farbami nevyhnutné.
Technike akvarelu sa venuje málo umelcov, pretože tu sa vyžaduje sebaisté ovládanie remesla, nie je možnosť na opravu. Výstava s názvom Cestou-necestou, v tieni svetla uvádza takmer 40 akvarelov, zrodených v tomto a minulom roku, ktoré znázorňujú Západné Karpaty a deltu Dunaja.
Výstava je dostupná do 20. septembra každý pracovný deň medzi 10-18. hodinou v Galérii FiguratiF (Centrum MaJel Rovás, Košice, Alžbetina 42).
