Výstavu Attilu Duncsáka, maliara z Užhorodu žijúceho v Košiciach, je možné navštíviť do 25. októbra v Galérii FiguratiF Centra MaJel Rovás. Tento rok uplynie 40 rokov, čo sa presťahoval z Užhorodu do Košíc.
Dožičila sa nám vzácna pocta, spolu s Ottóm Szabóom, keď sme navštívili Attilu, aby sme vybrali kolekciu diel pre túto výstavu. Súkromný byt je predsa svätyňou, do ktorého nemožno vstúpiť len tak a kedykoľvek. V prípade Attilu Duncsáka navyše môžeme hovoriť o dvojnásobnej svätyni, pretože aj jeho ateliér sa nachádza v byte. Kolekcia vybraných diel je jedinečná v tom, že obrazy sme zvesili priamo zo stien, kde svojrázne dotvárali atmosféru bytového interiéru. Pri pohľade na zväčša prázdne steny sme aj vtipne poznamenali, že majú teraz mesiac na to, aby byt vymaľovali.
Všetci vieme, že Attila Duncsák sa narodil v Užhorode, vo vojnových časoch. Jeho osud je skutočne osudom Maďara v 20-21. storočí. Jeho otec bol odvlečený na Sibír, odkiaľ sa vrátil s podlomeným zdravím, pričom aj maďarská komunita v Zakarpatsku prišla v stalinovskom Sovietskom zväze o všetky nádeje. Mal veľké šťastie, že v štúdiu mohol pokračovať v nádhernom Petrohrade (vtedy ešte v Leningrade), kde získal diplom v roku 1967 v odbore keramika a sklo. Vrátil sa do Užhorodu, kde sa nevyrábala keramika ani sklo, a tak si zarábal murálnymi prácami.
V roku 1982 dospel vážnemu rozhodnutiu: s celou rodinou sa presťahoval do Košíc. Tento rok tomu uplynulo 40 rokov. Z praktických dôvodov tu presedlal na maliarstvo, vhodné vyjadrovacie prostriedky našiel v temperových farbách. Ako sám hovorí, trochu sa to podobá na starú techniku, temperu zakryje včelím voskom, vďaka čomu pôsobí ako olejomaľba. Aj jeho prvá autorská výstava sa konala v Košiciach, v roku 1985 a v uplynulých desaťročiach sa stal určujúcou postavou maďarského a slovenského výtvarného umenia, na Slovensku aj v zahraničí.
„Attila Duncsák sa ako 42-ročný usadil v Košiciach preto, aby bol bližšie k Európe a vydobyl si miesto v novej vlasti, organickou súčasťou ktorej sú aj tamojší maďarskí obyvatelia. S tichou vytrvalosťou zmenil svoj život a s rovnakou tichou vytrvalosťou si uchoval právo snívať a mať svoj vysnívaný svet. Jeho sny sú plné významov, symbolov a asociácií, väčšina ktorých je zrozumiteľná aj pre iného človeka s európskou kultúrou” – tvrdí kunsthistorička Klára Kubička Kucsera.
Podľa kunsthistoričky Kingy Szabó Haltenberger, „to, že sa venoval sklu a keramike, je citeľné najmä na technike jeho skorších obrazov, na spôsobe nanášania farby. A možno práve za to vďačíme mimoriadnej plastickosti, ktorá poskytuje obrazom priestorový dojem.”
Balázs Feledy povedal, že „Attila Duncsák vždy zhutňuje, jeho obrazy zachytávajú viac momentov v čase, a tým je ich nasýtenosť a hustota vždy vystupňovaná. V jeho motívoch nachádzame formy reality – predovšetkým v stvárnení ľudí, vo vyzdvihnutí tvárí, v znázornení jednotlivých detailov ľudského tela, avšak celkovo z toho vzniká svojrázny surealistický obrazový svet plný vízií a vidín. Výrazným základom jeho umenia sú historické a kunsthistorické odkazy a spomienky, v stredobode ktorých sú umiestnení slávni nizozemskí a italskí majstri a ich diela.” Podľa Attilu Duncsáka „Podstata je kdesi v tom, aby to nebolo z tohto sveta, aby ťa cez obraz oslovil iný svet.”
Môžete tu vzhliadnuť vzácnu kolekciu, také diela, ktoré zatiaľ vôbec, alebo už veľmi dávno nebolo vystavené.
Ágnes Kovács
Hudobný úvod nám zabezpečil náš stážista programu Petőfi, Attila Pősze.
