28. júla bola v Galérii FiguratiF v Košiciach otvorená výstava segedínskej maliarky Andrey Balló.
Hoci sa Andrea Balló narodila v Szegede, je hrdá na to, že má z matkinej strany korene zo Sedmohradska. Láska k umeniu bola v rodine prirodzená, keďže v jeho najbližšej i širšej rodine boli lekári, klaviristi, dirigenti, skladatelia, učitelia umenia, speváci, herci, právnici a inžinieri. Hudba a maľba sú pre ňu neoddeliteľné, oboje je dôležitou súčasťou jeho života, napríklad stále popri hudbe maľuje.
Väčšinou maľuje olejom, ale má rada aj akvarel a temperu. Najradšej kreslí uhlíkom, ktorý sa hodí na vytváranie veľmi rôznorodých plôch. Páči sa jej aj lavírovaný tuš, je to jemný, citlivý spôsob, používa ho hlavne v krajine, často môže byť východiskom pre obraz, ktorý sa neskôr zrealizuje.
„Vždy začínam od pohľadu, ten sa stáva zážitkom, ktorý potom úplne prepíšem. Navyše pri vytváraní výsledku zohráva veľmi dôležitú úlohu náhoda. Snažím sa vyjadrovať svoje pocity a myšlienky s čo najmenším počtom nástrojov. Veľa času trávim v Sedmohradsku, kde ma fascinuje krása krajiny, Hargita, spomienky na minulé časy, domy, ktoré sú už, bohužiaľ, odsúdené na zánik. Nesnažím sa o rozpoznateľnú prezentáciu pohľadu, ale skôr o vyjadrenie emócií a myšlienok s tým spojených. Veľkú rolu zohráva aj fungovanie podvedomia, keď obraz začne žiť samostatným životom, no zároveň považujem za veľmi dôležité vytvorenie obrazového poriadku, tu v procese tvorby vstupuje do hry rozum“ - hovorí Andrea Balló.
Tieto obrazy sú zámerne bez názvu, pretože Andrea Balló rada nechá obdarovaného asociovať. Vyvoláva to nejaký pocit, emóciu alebo možno spomienku? Ak má návštevník aspoň malý vizuálny dopyt porozumieť obrázkom, tak musí pristupovať s otvorenou mysľou a otvoreným srdcom. Zmysel nie je nevyhnutne potrebná, ale otvorenosť a prijatie.
"Vo svojej maľbe sa snažím zachytiť to, čo sa nedá povedať slovami: vnútorný svet vybudovaný zo zážitkov, preto som po vizuálnej prezentácii zvolila abstraktné vyjadrenie, ustupujúce voľnej asociácii pre recipienta".
Andrea Balló vždy rada experimentovala s tmavými tónmi, no v poslednom čase v nej prevláda pocit, že temnotu a tragédiu netreba zobrazovať, ale proti nej vystupovať. A hoci sa okolo nás deje veľa zlých vecí, nemali by sme upadať do depresie. Objavenie sa koronavírusu a karanténna situácia spôsobená epidémiou v ňom vyvolali akúsi vzburu. Hovorí: „Odmietam sa báť. Nenechám sa tým zaťažiť. Musíte bojovať proti mnohým hrôzam. Bojujem tak, že túžim po farbách, po veciach, ktoré sú trochu voľnejšie“ - povedala umelkyňa a skutočne, v nedávnom Medzinárdnom tábore Rovás v Debradi sme mohli pozorovať aj my „výstup z tmy“ k svetlosti a farbám.
Na vernisáži účinkoval súkromný operný spevák Maďarskej štátnej opery Krisztián Cser, ktorý je mimochodom synom umelkyne.
