Katalin Gellér Preklad: Andrea Gablyasz
Galéria FiguratiF a Galéria B, Centrum MaJel Rovás, Košice, Alžbetina 42
25. júl 2019 - 23. august 2019
Na prelome 19. a 20. storočia sa obnovil záujem architektov o mozaiky a farebné okná – vitráže. Zakladateľom najúspešnejšej dielne v tejto oblasti bol Maximilián Róth.
Sfarbené slnečné lúče
Na prelome 19. a 20. storočia sa obnovil záujem architektov o mozaiky a farebné okná – vitráže. Zakladateľom najúspešnejšej dielne v tejto oblasti bol Maximilián (Miksa) Róth, syn Márie Duller a podnikateľa sklára Sigmunda Rotha.
Maximilián Róth získal základné vedomosti o sklárskom umení v otcovej dielni. Neskôr študoval v Anglicku, Francúzsku a Nemecku, kde hľadal inšpiráciu najmä v stredovekých vitrážach. Aj Maximiliánov brat Emánuel (Manó) sa venoval rodinnému remeslu – vyučil sa za sklomaliara a niekedy s bratom aj spolupracovali.
Po vyrovnaní s Habsburgovcami a vznikom Rakúsko-Maďarskej Monarchie v roku 1867 vzrástol záujem o výstavbu nových budov pre štátnu správu a reprezentatívnych budov pre kultúrne, spoločenské a politické účely. Príkladom tohto sú významné budovy v Budapešti, ako Štátna Opera, Parlament, „Pesti Vigadó“ (Reduta), kostoly, kúpele a podobné spoločenské zariadenia, ktoré podľa dobových módnych požiadaviek bolo potrebné vyzdobiť sochami, freskami a farebnými vitrážami. Farebné okná zažívali najväčšiu obľubu v období stredoveku. Odvtedy sa na vitráže takmer zabudlo. Populárny secesný sloh, prevládajúci v uvedenom období, ovládol na konci 19. a začiatku 20. storočia architektúru, maľbu, sochárstvo ale predovšetkým umelecké remeslo. Figurálne a prírodné motívy, najmä kvety sa ocitli v nenahraditeľnej úlohe vo výzdobe skla, keramiky, striebra, textilu, ale aj nábytku.
Budapeštianska dielňa Maximiliána Rótha dostala prvé objednávky v súvislosti s reštaurovaním pamiatkových budov. Postupne prichádzajúce objednávky na už na autorskú výzdobu nových stavieb boli dôkazom toho, ako precízne a odborne svoju prácu vykonáva. Jeho ,,umelecký rukopis“ nesie budova Parlamentu v Budapešti, kaplnka Svätej pravice na Budínskom Hrade, budova Hudobnej Akadémie F. Liszta, Národná Banka, budova Poisťovne Gresham, budova pre národný cintorín na Fiumskej ceste, reprezentačná stála výstavná budova v Benátkach, radnica Marosvásárhely (TirguMures) a v Szabadke (Subotica). V Košiciach môžeme jeho originálnu vitráž obdivovať na okne v kostole Uršuliniek. V okrese Trebišov, v obci Pribeník (maď. Perbenyik) vyzdobil vitrážami okná na kaštieli rodiny Andrášiovcov.
Umeleckí majstri z Róthovej dielne sa podľa objednávky dokázali prispôsobiť rôznym umeleckým slohom – od románskeho a gotického slohu až po renesanciu a baroko. Avšak najväčší umelecký odkaz a prevahu zanechali v secesnej ornamentike. Ústredným znakom secesie je štylizácia, sústredenosť na prírodné tvary ako sú listy, kvety, ľudské a zvieracie telo. Miksa Róth vyexperimentoval novú techniku - irizujúce farebné sklo, ktoré sa lesklo a hralo dúhovými farbami. Originálnym spôsobom využíval techniku Tiffany (cínovanie a medený plech). Kombináciou skla a mozaiky získaval ocenenia na medzinárodných výstavách.
Spolupracoval s významnými architektmi tej doby, ako Edmund Lechner, Ignác Alpáry, Imre Steindl, Géza Maróti, Samu Petz. Spolupracoval aj s poprednými maliarmi secesie, ako Aladár Körösfői-Kriesch, Sándor Nagy, Edmund Toroczkai-Wiegand. Na základe ich návrhov vznikala umelecká výzdoba nielen domácich významných budov ale aj niektorých budov v zahraničí. Príkladom toho je sklenený stropTeatro Nacional v Mexiku, ktorý vyhotovila Rothova dielňa podľa návrhu Gézu Marótiho (1910).
Významný je súbor historických portrétov pre radnicu v Subotici. Budovu projektovali Marcell Komor a Dezső Jakab. Okná reprezentatívnej sály s portrétmi Márie Terézie, Františka Jozefa a ďalších historických osobností, vyhotovila Rothova dielňa podľa kartónov Sándora Nagya. Aj okná subotickej synagógy pochádzajú z Róthovej dielne.
Túto progresívnu a úspešnú umeleckú činnosť ukončilo vypuknutie II. Svetovej vojny. Pod tlakom tzv. židovského zákona z roku 1939 musel Róth svoju dielňu zavrieť. V roku 1944 zomrel vo svojom byte v Budapešti.
