Dňa 1. apríla v Galérii FiguratiF v Centra MaJel Rovás v Košiciach sa otvorila výstava maliara Ladislava Demka.
Centrum MaJel Rovás, Galéria FiguratiF
Košice, Alžbetina 42.
1. 4. - 26. 4. 2022
O Ladislavovi Demkovi by sme mohli povedať, že je technický typ, pretože študoval na Technickej univerzite v Košiciach. Aj vplyvom povolania sa venoval technickým veciam, vykonával technické činnosti. A predsa, ako keby mal dva životy: po práci totiž siahol po svojom hubárskom košíku a vybral sa do lesa. Hnala ho láska k prírode. Okrem nožíka mal v košíku aj zápisník a ceruzku. Cez zimu usilovne pracoval a spĺňal postupne sa zvyšujúce objednávky. Prešlo tak niekoľko desaťročí a svoj voľný čas okrem maľovania venoval aj umeleckým táborom. Zúčastnil sa mnohých domácich a medzinárodných umeleckých sympózií a maliarskych táborov, bolo ich takmer 250!
Napriek tomu, že neabsolvoval univerzitu výtvarného umenia, v detstve a mladosti sa autodidakticky učil kresliť a maľovať. Jeho ruky „viedli” významní umelci, ako Ľudovít Feld alebo Mikuláš Rogovský. Od Ľudovíta Felda sa naučil disciplínu kreslenia, precizitu, prínos cvičenia, opätovného pokusu a odhodlania, keďže veľa skúšaný majster dal svojmu žiakovi prekresliť danú tému veľakrát, až kým nedosiahol želaný efekt.
Jednotlivé stupne nemohol preskočiť ani neskôr, pri Mikulášovi Rogovskom študoval dva roky iba akvarel. Získal vďaka tomu sebaistotu v práci so štetcom a v technike. Až potom sa mohol pustiť do olejomalieb. Po takýchto základoch si už užíval aj voľný žáner a mohol vytvoriť svoj vlastný štýl a pohľad. Prvú výstavu mal v roku 1980.
Ako som už spomínala, popri technickom povolaní tvoril každý deň, hoci väčšinou na objednávky. Pre umeleckú dušu, ktorá chce voľne lietať, to je príliš spútajúce. Ladislav Demko je však pravým umelcom, pretože každodenné maľovanie a tvorenie potrebuje rovnako ako vzduch.
Po odchode do dôchodku sa už konečne mohol venovať aj vlastným umeleckým túžbam. Láska k prírode sa prejavuje aj jeho dielach: maľuje najmä krajinky a zátišia, hoci mu je blízka aj figurálna kompozícia. Povrch jeho obrazov je rustikálny, s farbami narába bohato, pre dosiahnutie želaných štruktúr nepoužíva iba štetec a špachtľu, ale rád experimentuje aj s inými pomôckami.
Na zhruba 40 dielach na tejto výstave vidíme umelecké poňatie prírody nerealistickým spôsobom. Tieto pseudo-, alebo zdanlivé krajiny nás predsa pohlcujú, pretože sú ako oblaky na oblohe: vždy v nich nájdeme niečo konkrétne.
„Krajinu možno maľovať nielen realisticky, ale aj srdcom. Čiže nielen to, čo vnímame očami, ale aj to, čo vidíme srdcom” – vyznáva László Demko.
Ladislav Demko udržiava živé kontakty s domácimi umelcami, ale aj s kolegami s Poľska, Maďarska, Rumunska, Česka, Chorvátska a Ukrajiny. Pred pár rokmi sa dostal aj do záberu združenia Rovás a bol s nami v niekoľkých umeleckých táboroch, resp. sa zúčastnil aj na skupinových výstavách eNRA v Rožňave, Komárne, Budapešti a Dunajskej Strede.
Výstavu si môžete vzhliadnuť do 26. apríla každý pracovný deň od 10-tej do 18-tej.
Ágnes Kovács
