Obrazy, ktoré priviezol do Košíc majú názov: Evidentia latent, čiže latentná jasnosť, zrejmosť, neobíditeľný fakt, ktorý je však na prvý pohľad neviditeľný. Je tam niekde, ako keby sa na plátno už nevošlo - je tam na plátne, kde je ríša ticha a mieru.
Centrum MaJel Rovás, Galéria FiguratiF, Košice, Alžbetina 42
3 - 29. marca 2022
Vážené dámy a páni, milí priatelia!
Srdečne Vás vítam na výstave akademického maliara a grafika Györgya Verebesa, rodáka zo Zenty, tu, v Galérii Figuratif Centra Majel Rovás. Zároveň chcem privítať autora osobne a ďakujem, že túto vernisáž poctil svojou prítomnosťou.
Dovoľte mi predstaviť Vám pár vetami akademického maliara a grafika Györgya Verebesa, hoci bude veľmi ťažké zhrnúť činnú a aktívnu kariéru, ktorú má už teraz za sebou. György Verebes, laureát Munkácsyho ceny je totiž aktívny nielen v oblasti výtvarného umenia: pravidelne publikuje v literárnych časopisoch, otvára výstavy, účinkuje vo viacerých hudobných skupinách s džezovým a world music repeortárom, ako ich zakladateľ, klavirista, skladateľ a skladá aj scénickú hudbu. (Iba v zátvorke poznamenávam zaujímavú skutočnosť, že v tomto roku je to už druhý výtvarník, ktorý je zároveň aj hudobníkom).
Popri umeleckej tvorbe je aktívny aj v organizovaní, vedie Umelecký ateliér v Szolnoku, ktorý sa pod jeho vedením stal jedným z umeleckých centier Maďarska, za čo ho odmenili v roku 2017 Cenou Maďarského dedičstva. Od roku 2017 predsedá Nadácii Deň maďarského maliarstva, predtým pôsobil ako člen kuratória. V minulom roku ho Maďarská umelecká akadémia zvolila medzi svojich korešpondentov. V krátkosti toľko o aktívnom pôsobení, ale je zrejmé, že za týmito 9-10 riadkami je veľký kus práce.
Vážené dámy a páni,
a teraz mi dovoľte povedať Vám niekoľko slov o tu vystavených obrazoch Györgya Verebesa z pozície obyčajného recipienta, ohúreného veľkorozmernými maľbami, zmyslenými rukami, vynikajúcou znalosťou remesla a presnými poznatkami z anatómie.
Obrazy, ktoré priviezol do Košíc majú názov: Evidentia latent, čiže latentná jasnosť, zrejmosť, neobíditeľný fakt, ktorý je však na prvý pohľad neviditeľný. Je tam niekde, ako keby sa na plátno už nevošlo - je tam na plátne, kde je ríša ticha a mieru.
Alebo sa istota ukrýva práve za zatvorenými očami. Istotu nám sprostredkuje tvár, ktorá najviac prezradí o duši, tvár vyrovnaná, odzrkadľujúca nebeský pokoj. Alebo je to inak? Oči sú predsa zatvorené a tvár môže sprostredkovať len pohľadom.
O akú istotu vôbec ide?
Nevidíme ani to, komu patria ruky, ktoré maľuje zas a znova, pritom sú také povedomé. Sú to ruky jedinej osoby? Alebo každý ruka patrí inému? Prečo maľuje takmer z nutnosti iba ruky? Možno nepotrebuje nič viac k svojej výpovedi, ako vyjadrovacie schopnosti ľudských rúk. Veď sa pozrite, čo všetko dokáže vyjadriť rukami – v tom sú nám veľmi nápomocné názvy: Svätyňa, Útočisko a podobne. Žiadna z rúk nepredstavuje negatívne, násilné gesto.
Alebo sú tu mudry. Mudra je niekoľko tisícročná indická technika liečby rukami a zároveň spôsob nadviazania kontaktu s piatimi elementmi, ohňom, vzduchom, zemou, vodou a kovom.
A kto je ten človek, ktorého znázorňuje? Ide o niekoho konkrétneho? Alebo o hocikoho? Ide vari o ČLOVEKA Bohom stvoreného? Alebo o človeka vrhnutého do bytia? Alebo každá tvár patrí inému človeku?
Otázky sa vo mne vynárajú jedna za druhou a hoci som si v rámci prípravy na túto vernisáž prečítala veľa štúdií o umení Györgya Verebesa, nemám odvahu zodpovedať tieto otázky. Odvažujem sa ich len pociťovať.
Kdesi som čítala toto:
„Prvá tvár sa objavila na obrazovej ploche ako keby sa vynorila z oblakov. Bez akejkoľvek predchádzajúcej koncepcie, jednoducho som si všimol, že tam je, najprv takmer nerozoznateľná, ale neskôr, keď si moje oči zvykli na ten pohľad, stále viac sa vynímala, takmer žiarila. Nemohol som inak, než to prijať. Ako prichádzali za sebou, stačilo mi ich len rozpoznať. Tváre, ruky.“
Z mnohých ciest maliarskeho umenia si Györgya Verebes vybral tú, kde môže zostať v blízkosti človeka.
Toto som tiež niekde čítala:
„Ako sám priznáva, dlho hľadal svoju výtvarnú cestu. Najprv maľoval historické témy, ľudské formy, torzá bez tváre. Zaujímala ho vyjadrovacia sila tela. Vypracoval si štýl a maliarsky spôsob. Jeho umenie určovala v zásade potreba stále širšieho a hlbšieho odhalenia myšlienkovej lyrickosti, pričom sa zaviazal k úlohám nariadeným jeho umeleckým talentom a poslaním. Svoj štýl nechal dozrieť archaizujúco, v jazyku maliarskych klasikov, pričom prostredníctvom navzájom zladených tónov stvoril ušľachtilú patinu povrchu. „Zemitá zeleň a kadmiová červeň, zlatý oker a kobaltová fialová, organické a anorganické…. Alchýmia farieb je vedomie zraku.
Vedomie zraku je istota, ktorá si nevyžaduje dokazovanie.”
Možno táto posledná veta v sebe ukrýva výklad názvu: Evidentia latent – istota, ktorá si nevyžaduje dokazovanie. Pretože je obsiahnutá v umení Györgya Verebesa, v tom, ako vníma farby, ako narába so štetcom, aké témy vyberá a s akou zručnosťou kreslí.
Výstavu môžete vidieť do 29. marca každý všedný deň medzi 10 a 22 hodín.
Ágnes Kovács
https/www.slovenskyreporter.sk/v-rovasi-od-dnes-vystavuje-vytvarnik-skladatel-a-publicista-gyorgy-verebes-zo-srbska/:/
