Témou tejto výstavy je československé deportácie a presídľovanie v rokoch 1945 až 1948, ako aj roky bez štátnej príslušnosti.  Výstava Never Again / Nikdy viac 1945 – 1948 bola prvýkrát predstavená v roku 2006 v sídle Európskeho parlamentu v Bruseli.

Výstavu predstavil Miklós Krivánszky, zakladateľ a predseda Združenia obetí deportácií a ich potomkov, ktorý od roku 2002 bojuje ako spoločenský aktivista za to, aby všetci členovia z približne 12 000 deportovaných rodín dostali odškodné za svoje utrpenie.

 

NIKDY VIAC 1945 – 1948

Výstava o deportácií v Československu na princípe kolektívnej viny Maďarov

Podľa dohovoru OSN ratifikovaného v roku 1950 každé opatrenie, ktoré vopred a systematicky ničí životné podmienky etnických skupín, ktoré spôsobuje fyzické a duševné traumy, bráni prirodzenej reprodukcii a plnohodnotnému životu,  ktorého cieľom je úplné, alebo čiastočné vyhladenie etnických skupín sa považuje za genocídu. Akákoľvek diskriminácia na základe etnickej príslušnosti sa považuje za genocídu.

 

CONSEQUENS OF AN UNFAIRE DECISION

DÔSLEDOK NEPRÁVNEHO ROZHODNUTIA

1/ Trianonská zmluva podpísaná 4. júna 1920 nielenže rozkúskovala a rozdelila tisícročné Uhorské kráľovstvo medzi Srbsko-Chorvátsko-Slovinské kráľovstvo, Česko-Slovensko, Rumunské kráľovstvo a Rakúsko, ale spoločne s anektovanými územiami vydali do rúk cudzích mocností 3,3 aj milión Maďarov. Víťazné sily pomohli ČSR s odvolaním sa na zásadu sebaurčenia národov a potom bez ohľadu na tú istú zásadu anektovali 63 000 kilometrov štvorcových územia Uhorského kráľovstva spolu s 1 072 000 Maďarmi, ktorí tam žili. Prvá ČSR si bola vedomá nespravodlivosti Trianonského mieru, ktorá existovala v rokoch 1918 až 1938,a nesplnila svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv okrem niekoľkých gest, ktoré prijali v zahraničí – a odňatím občianstva, znemožnením maďarskej inteligencie, reorganizáciou verejnej správy, jazykovým zákonom, skúsila rozbiť maďarskú komunitu na Slovensku, ktorá bola pripojená k Československu, zlikvidovať siete maďarského školstva, pozemkovú reformu, pomocou ekonomického útlaku chceli podlomiť  maďarské komunity, ktoré boli pripojené k Československu.2/ Vynikajúci vodcovia Maďarov na vysočine medzi dvoma svetovými vojnami: János Esterházy, ktorý sám hlasoval proti slovenskému židovskému zákonu, a Géza Szüllõ, ktorý zastupoval maďarské záujmy v Spoločnosti národov v Ženeve a vystupoval proti sťažnostiam.3/ Dvadsaťročná násilná asimilačná národnostná politika označená Benešovým menom mala za následok,  počet Maďarov na Slovensku  sa znížil z jedného milióna na 700 tisíc. Zmeny v rovnováhe síl v Európe - predovšetkým posilnenie nacistického Nemecka -, medzinárodná izolácia Československa a nespokojnosť mnohých utláčaných národností, ako aj snahy Slovenska o nezávislosť viedli k zániku Československa 15. , 1939 a zánik suverénneho českého štátu. 1. septembra 1939 Nemecko v spolupráci so Sovietskym zväzom a Slovenskom zaútočili na Poľsko. To bola predohrou druhej svetovej vojny.   

 

PREPARATIONS FOR ANNIHILIATION OF A NATIONAL COMMUNITY

PRÍPRAVY NA ZNIČENIE ĽUDÍ 

1/ Eduard Beneš, prezident ČSR, v roku 1939: „... rozhodli sme sa bojovať a brániť slobodnú a demokratickú Československú republiku, ... ktorá je spravodlivá ku všetkým svojim národnostiam...“ v roku 1940: „Ja si myslím, že naše staré hranice úplne späť nezískame, ale nie je v našom záujme, aby sme kvôli tomu opäť zničili vzťahy s Maďarmi.“2/ Klement Gottwald, generálny tajomník KSČ, v roku 1943: "... „Československá republika po politickom vývoji musí sa stáť slovanským národným štátom“3/ Gustáv Husák, neskorší prezident, v roku 1945: "Slovenským roľníkom a robotníkom, ktorí boli vytlačení z bohatých južných oblastí do zákutí hôr, musia vrátiť túto prastarú slovenskú zem, aby mali dôstojný život."4/ Vladimír Clementis, námestník štátneho tajomníka pre zahraničné veci, v roku 1945: „... konečné riešenie vieme zabezpečiť sami...“5/ Kým Slovensko bojovalo na východnom fronte na strane Nemcov, československí vyhnanci naplnení nádejou na víťazstvo plánovali znovuzaloženie československého štátu a pripravovali zúčtovanies Maďarmi žijúcimi na Slovensku. Viedenské rozhodnutie z roku 1938 znamenalo pre československých predstaviteľov žijúcich v exile neúspech v  ich asimilačnej politiky zameranej na úplnú likvidáciu etnických skupín žijúcich v prvej ČSR, čo ich  podnecovalo k vytvoreniu efektívnejšej stratégie riešenia národnostnej otázky. , teda na vytvorenie homogénneho štátu – ako to oni koncipovali. Benešova ľstivosť sa vyznačuje tým, že keď Veľká Británia v roku 1942 schválila plán na presídlenie Nemcov do Česka, otvorene vyhlásil, že má podobný postoj aj v otázke maďarskej menšiny. Tvrdo loboval za to, aby Sovietsky zväz a Spojené štáty súhlasili s deportáciou Maďarov spolu so sudetskými Nemcami. Jeho myšlienku podporilo aj vedenie KSČ.6/ Začiatkom roku 1945, keď už o víťazstve spojeneckých síl nebolo pochýb, Gustáv Husák uviedol toto: : "Slovenským roľníkom a robotníkom, ktorí boli vytlačení z bohatých južných oblastí do zákutí hôr, musia vrátiť túto prastarú slovenskú zem, aby mali dôstojný  život.“Toto falšovanie histórie v komunistickom štýle zbaveného akéhokoľvek historického základu, poskytlo jednu zo zámienok na vyhnanie Maďarov z ich tisícročnej vlasti. V marci 1945  českí a slovenskí politici sa zhodli v Moskve na svojich predstavách o znovuvzniknutí československého štátu. Po druhej svetovej vojne víťazné veľmoci „prižmúrili oči“ nad fašistickou minulosťou Slovenska. Tak sa Slovensko stalo súčasťou Československa. Na Parížskych mierových rokovaniach ich uznali za víťazov s tým, že hornozemských Maďarov obvinili z kolektívnych vojnových zločinov. 7/ Kľúč k symbolom použitým na mape: Maďarské etniká / Slovenské etniká / Hranice pripojených území  k Maďarsku vo Viedni 2. novembra 1938.

 

 

THE KOSICE (KASSA) GOVERNMENT PROGRAMME

KOSICKÝ VLÁDNY PROGRAM  

1/ Československí emigranti pod vedením Zdenka Fierlingera vytvorili novú vládu a prevzali moc nad mestom Kassa. 5. apríla 1945 bol vyhlásený Košický vládny program, v ktorom sa okrem rekonštrukcie štátu „oficiálne sformovali“ aj úplnú likvidáciu Maďarov na Slovensku. Uplatnením princípu kolektívnej zodpovednosti boli Maďari vyhlásení za vojnových zločincov a spolu s Nemcami boli obvinení z ničenia Československa. Ako povedal Zoltán Fábry: „Okrem Nemcov boli Slováci najhoršími previnilcami proti Československu. Ak teda má byť niekto vysťahovaný z Česko-Slovenska, môže to byť jedine Slováci.“ 2/ Na vypracovaní vládneho programu sa podieľali všetky „demokratické“ strany. Zo šestnástich kapitol najmä VIII., XI. a XV. sa zaoberal maďarskou otázkou. V poradí už VIII. kapitola zbavila občianstva maďarského a nemeckého obyvateľstva, XI. nariadil konfiškáciu uhorského pozemkového vlastníctva, XV. a nariadil zatvorenie etnických škôl. Opatrenia smerovali k úplnej likvidácii Maďarov na Slovensku: ich majetok sa dostal pod štátny dozor, maďarskí štátni úradníci boli prepustení, dôchodky boli pozastavené, bohoslužby v maďarskom jazyku zakázané, ich duchovní boli vyhostení, maďarskí študenti mali zákaz vstupu do zahraničia. Univerzity, maďarské kultúrno-spoločenské spolky a strany boli rozpustené a skonfiškovaný ich majetok, Maďari mohli byť vysťahovaní z bytov bez náhrady, boli im zabavené obchody a dielne, vinkulované bankové účty, používanie maďarského jazyka vo verejných úradoch, bolo zakázané vydávanie novín a kníh v maďarskom jazyku, nemohli prevádzkovať rádio, nemohli iniciovať ani sa zúčastňovať občianskych súdnych sporov, „v záujme štátu“, mohli byť nútení vykonávať verejnú prácu kedykoľvek a kdekoľvek  na dobu neurčitú. Ak porovnáme protimaďarské opatrenia na zbavenie volebného práva, slovenská vláda z roku 1941 tzv. s jeho židovským kódexom, potom vidíme, že v novom vládnom programe chýbajú už len dva opatrenia: zákaz cestovania vlakom a požiadavka nosenia nejakého rozlišovacieho znaku. 3/ 5. apríla 1945 Fierlinger, Gottwald a Clementis vyhlasujú Kosický Vládny Program. 4/ Miesto vyhlásenia Kosického Vládneho Programu. 5/ Eduard Beneš podpisuje Kosický Vládny Program.   

 

HUNGARIANS IN INTENMENT CAMPS IN POST-WAR EUROPE

MAĎARI ODVLEČENÍ DO INTERNACNÝCH TÁBOROV V POVOJNOVEJ EURÓPE 

1/ 5. mája 1945 vtrhli slovenskí vojaci do bytov Maďarov v Bratislave a v skupinách po 50–100 osôb ich deportovali do Ligetfalu. V dôvernej správe slovenského lekára Dr. Gustáva Niepela môžeme čítať nasledovné: „V Ligetfalu deportovaným neposkytli ani to najnutnejšie, ich odev bol neúplný, strava chudobná, čo sa prejavilo najmä u malých detí. Mnohí z nich boli odsúdení na hlad." Podobné internačné tábory fungovali v mestách Dunaszerdahely, Szered, Komárom, Ipolyság, Eperjes, Párkán, Érsekújvár, Késmárk, Szentgyörgy, Varannó, Stubnya a Vihnyepeszerény, kde boli tisíce Maďarov držaných v neľudských podmienkach pripomínajúcich židovské koncentračné tábory. 

 

DEPORTATION / « CRADDLE ON FAGGOTS »

VYSÍDLENIE / "MRTVÝ ŽIVOT V POPOLE" 

1/ Hneď ako bol vyhlásený Košický vládny program, bolo jasné, že jeho neľudské a represívne ustanovenia smerujú k zničeniu Maďarov. Benešov dekrét č. 5/1945 z 19. mája 1945 pridelil majetky a dielne uhorských a nemeckých obchodníkov a priemyselníkov pod národnú kuratelu, skrátka vylúčil neslovanských obyvateľov z hospodárskeho života. Po prepustení štátnych zamestnancov a učiteľov zo zamestnania s odvolaním sa na vyhlášku Slovenskej národnej rady 69/1945 boli „nespoľahliví“ Maďari vylúčení aj zo súkromného sektora. Na základe zákona číslo 83 z roku 1946 došlo k ukončeniu služobného pomeru všetkých „zradcov“. Postupimská konferencia 17. júla 1945 na rozdiel od československých očakávaní schválila iba evakuáciu Nemcov z dôvodu veta Spojených štátov amerických. Maďarský minister zahraničných vecí János Gyöngyösi naznačil, že jeho vláda je pripravená prijať Maďarov z horských oblastí len s pozemkami. To bolo neprijateľné pre československú vládu, ktorá nemienila vrátiť Maďarsku svoje „územné podmanenia“. A tak sa metódami, ktoré sa len ťažko dajú nazvať civilizovanými a európskymi, snažil dosiahnuť, aby čo najviac Maďarov opustilo svoj rodný dom a maďarská vláda podpísala dohodu o výmene obyvateľstva. Prezidentským dekrétom č. 33/1945 boli Maďari z vysočiny zbavení československého občianstva, ktorí v dôsledku toho už nemali nárok na zdravotnú starostlivosť, nemohli poberať dôchodky a boli zbavení všetkých druhov sociálnej starostlivosti. V zmysle prezidentského dekrétu 46/1946 „vyčistili“ verejnú správu, čiže aj odtiaľto vyhodili všetkých Maďarov.Podľa prezidentského dekrétu 88/1945 o nútených prácach mohli byť maďarskí muži vo veku od 16 do 55 rokov, ako aj ženy vo veku od 18 do 45 rokov nútení vykonávať verejnú prácu – teda mohli byť nútení vykonávať otrockú prácu. V súlade s rozhodnutím Úradu povereníctva pre menšiny z 18. októbra 1946 boli nútené práce Maďarov v Českej republike zosúladené s kolonizačnými plánmi, ktoré počítali s osídľovaním okresov v ktorých žili vo väčšine Maďari Slovákmi. Pod vedením prednostu Slovenského osídľovacieho úradu musel odsun Maďarov pokračovať až do vyriešenia maďarskej otázky. Prezidentská kancelária vydala 4. novembra 1946 dekrét, ktorý umožnil deportovať všetkých maďarských obyvateľov a podobne ako židovské zákony aj tento zákon definoval aj to, kto sa považuje za Maďara. 2/ Vyhlásenie Benešovho dekrétu č. 88/1945 o všeobecnej pracovnej povinnosti. 3/ Rozhodnutie Slovenskej národnej rady o prepustení maďarských a nemeckých štátnych zamestnancov. 4/ Zoznam  o veciach, ktoré mohli so sebou vziať deportovaní povinní vykonať verejnú službu. 5/ Posledná spomienka na vlasť. 6/ Rozlúčka so susedmi. 7/ Živí idú, len mŕtvi zostávajú.  

 

FORCED LABOUR

NÚTENÁ PRÁCA 

1/ V rámci pokračovania deportácií do Českej republiky tzv. akcia československej vlády „Juh“ zamýšľala presťahovať zvyšné maďarské rodiny namiesto  Nemcov do Sudet. Akcia, ktorú koordinoval ľudový splnomocnenec pre vnútorné záležitosti Daniel Okáli, sa zamerala na tých, ktorí nemohli získať späť svoje československé občianstvo z „bezpečnostných dôvodov štátu“. V zmysle zákona o prisťahovalectve č. 52/1949 a zákona č. 138/1948 o bytovom hospodárstve prišli dotknuté osoby o všetok svoj majetok. Akcia „Juh“ počítala s vysídlením viac ako 2000 maďarských rodín. 2/ Oznámenie pražského veľvyslanectva, na základe ktorého Ignác Szovics a jeho rodina boli odsúdení československými úradmi na nútené práce, lebo sa chceli presťahovať do Maďarska. 3/ Policajná evidenčná karta Maďarov deportovaných do ČR. 4/ Rodina Sillo, vysídlená z Köbölkútu v roku 1947, v ich chudobnom dome v Roztokách u Prahy. 5/ Maďari deportovaní zo Zsemléru do Celje v lete 1947 aj s koňmi svojho českého pána. 6/ Deportovaní z Tardoskeddu v tehelni v Tachove, v lete 1948.  

 

 

ON THE FIERCE PATH OF FORCED LABOUR

NA KRUTEJ CESTE NÚTENEJ PRÁCE 

1/ V neľudských podmienkach bolo z obcí Komárom, Dunaszerdahely, Ógyalla, Galanta a Somorja do českých okresov Žatec, Mladá Boleslav, Plzeň a Kladno v dobytčích vagónoch deportovaných takmer 50 tisíc Maďarov. Po príchode na určené miesto museli často dni či týždne čakať kým ich „predali“ zbavení aj tých najzákladnejších hygienických podmienok. Cestou vo vlaku, v mínus 15-20 stupňovej zime, v nevykúrených vozňoch zamrzlo veľa detí, starých a chorých ľudí. Deportovaní boli často nútení nechať svoje osobné veci vo svojich domovoch. Tých, ktorí kládli odpor, zviazali a hodili do vagónov. 2/ Maďarské ženy deportované z Tardoskeddu v Tachovskom tehelni v lete 1948.  3/ Rodina Bartosovcov vo Felsőszeli čaká na deportáciu.  4/ Vlaky plné Maďarov deportovaných v decembri 1945, na ceste do Českej republiky. 5/ Slováci sa sťahujú do domov a hospodárstiev, ktoré deportovaní zanechali. 6/ Príkaz v maďarskom jazyku na vykonávanie nútených prác v ČR. Legenda k mape: Oblasť Československa obývaná prevažne Maďarmi / Niektoré destinácie deportácií / Pohraničná oblasť / Oblasť miest  

 

 

…AND THE OFFICES WERE PREPARING THE LISTS!

… A ÚRADNÍCI VYTVORILI ZOZNAMY! 

1/ Keďže veľmoci deportáciám nezabránili, minister zahraničných vecí János Gyöngyösi v mene maďarskej vlády v Budapešti  dňa 27. februára 1946  bol nútený podpísať maďarsko-československú dohodu o výmene obyvateľstva. Maďarská vláda podpísala dohodu pod dohľadom Federálneho kontrolného výboru pod vedením Sovietskeho zväzu so zámerom  obmedzovať československú stranu. Československé orgány si dobre uvedomovali, že princíp parity neslúži ich cieľom, keďže ak sa ho budú držať, nemôžu vymeniť 700 000 Maďarov z horských oblastí za 100 000 Slovákov žijúcich v Maďarsku a chceli deportovať aj „vojnových zločincov“ s jednostranným rozhodnutím. Vďaka „nadľudskému“ úsiliu Slovenského ľudového súdu dosiahol počet odsúdených za vojnové zločiny do konca roku 1946 75 000 osôb, hoci do polovice mája toho istého roku bolo vynesených len 184 rozsudkov – takže dosiahli svoj cieľ. 2/ Slovenská národná rada 33/1945. oznámenie vydané v súlade s jeho oznámením, ktorým vyzýva Slovákov, aby odhalili skrývajúcich sa „fašistov, kolaborantov a zradcov“ a nahlásili ich najbližšiemu národnému výboru. 3/ Vyvlastňovací výbor Aranyosmarót vyhlasuje Pétera Balkóa za zradcu a nepriateľa československého národa a štátu, keďže sa odmietol vyhlásiť za Slováka, a odsudzuje ho na úplnú konfiškáciu jeho majetku. 4/ Péter Balkó je jedným zo 75 000 Maďarov, ktorí boli odsúdení, vydrancovaní, deportovaní a presídlení kvôli ich „predpokladaným vojnovým zločinom“. 5/ Zoznam osôb vyhlásených za politicky nespoľahlivých. Za pozornosť stojí najmä 9-ročná školáčka pod číslom 43. 6/ Zoznam odsúdených za vojnové zločiny na Okresnom súde Komárno v období od augusta 1945 do júla 1946.   

 

 

TORRENT OF REFUGEES

UTRÁPENIA UTEČENCOV 

1/ Mnohí zanechali všetky svoje veci a riskovali svoje životy, aby preplávali cez Dunaj do Maďarska, aby unikli trpkosti deportácií a nútených prác 2/ V dôsledku šikanovania utieklo do Maďarska 40 000 Maďarov, ktorí riskovali svoje životy. Československá polícia a armáda utečencov prenasledovala. Mnohí z nich zomreli v ľadovom Dunaji. Nitky odvety proti Maďarom boli od začiatku vedené vážnymi ekonomickými záujmami. Cieľom vyvlastňovania pozemkov  Maďarov a  Nemcov bolo, aby tie statky sa dostali do rúk Slovákov a Čechov. 

  

NO EXCEPTION, NO MERCY

ŽIADNE VÝNIMKY, ŽIADNE MILOSTI 

1/ Skupinky fyzicky a psychicky týraných Maďarov pri Dunacsúny, opúšťajúce svoju vlasť, stigmatizované obvineniami z vojnových zločinov

 

ONE OF THE PERIOD’S PRESS REACTIONS LE PATRIOTE ILLUSTRE 9 JANUARY 1947, NO. 3, A BELGIAN WEEKLY IN FRENCH

JEDNA Z TLAČOVÝCH REAKCIÍ: BELGICKÝ TÝŽDENNÍK, LE PATRIOTE ILLUSTRÉ, 3. ČÍSLO (9. JANUÁRA) 1947, INFORMOVAL O DRÁME A DEPORTÁCIÁCH MAĎARSKÝCH MENŠÍN NA SLOVENSKU. 

Mier v strednej Európe je každú chvíľu ohrozovaný vážnymi incidentmi. Maďarský minister zahraničných vecí vyzval vedúceho československého zastúpenia v Budapešti, aby oficiálne vysvetlil vojenské akcie SR proti maďarským menšinám žijúcim v pohraničných oblastiach. V novembri zverejnila „Pravda“ oznámenie ministra pôdohospodárstva SR Simyho, v ktorom politik uviedol nasledovné: „Vláda vedie rokovania o maďarských menšinách; v najbližšom čase začnú s ich evakuáciou a slovenská zem pripadne Slovákom.“ No zdá sa, že bratislavská vláda nemala trpezlivosť čakať na koniec rokovaní. Smerom k hraniciam sú pozemky najúrodnejšie, bohaté pasienky zavlažované malými potokmi a posiate skupinami stromov rozprestretými po krajine. V malej obci P. pri Dunaji na hraniciach Maďarska a Slovenska sú pánmi slovenskí policajti. Vzduch je horúci a plný starostí. Začínajú tým, že zakazujú obyvateľom opustiť svoje domy a všade sú vojenské rozhľadne. Na železničnú stanicu môžu ísť len s policajným povolením, no keďže nemôžu opustiť svoje domovy, získať ho je veľmi ťažké. Nešťastníci si uvedomujú, že ich čaká deportácia. Pokúšajú sa utiecť do vlasti, riskujúc prekročenie rieky. Skupine utečencov sa podarilo dostať čln, no sotva opustili breh, keď ich zbadali slovenskí žandári, vyhlásili poplach a vyslali hliadku na prenasledovanie. Maďarskí skauti vidiac, že ​​ide o ich krajanov, sa s nimi poriadne pobili. Výsledok: dvaja zranení. Tieto opatrenia boli prijaté na základe nariadenia vlády SR č. 88, ktorým sa ustanovuje nútená práca. Vyhláška zároveň viaže okruh dotknutých na vekové hranice a oslobodzuje od nútených prác aj tehotné matky a matky detí mladších ako 16 rokov. 

NACISTICKÉ METÓDY. Žiaľ, zdá sa, že slovenské žandárstvo tieto obmedzenia nedokáže dodržať a maďarskej menšine pri hraniciach hrozí krutá, masová deportácia. Nedávno sa napríklad okrem chlapov naplnili vagóny starčekmi a deťmi určenými na poľnohospodárske práce. Ak narazia na najmenší odpor, pracovníci sú zviazaní a hrubo natlačení do nákladných áut UNRRA, ktoré sú nehanebne odklonené od svojho účelu, ktorým je dodávať jedlo a pomoc. Väzni sú odvezení na stanicu, kde sú po oddelení mužov, žien a detí natlačení v dobytčích vagónoch. Tí druhí nosia okolo krku stuhu s menom a miestom určenia. Vozne sa potom uzamknú a zapečatia bez toho, aby sa vedelo, ako dlho zostanú zamknuté. Spomínajú na príbeh nastávajúcej mamičky, ktorú zlé zaobchádzanie na ceste priviedlo do tak mimoriadne vážneho stavu, že nakoniec potrebovala chirurgický zákrok. Len čo rodiny opustia svoje byty alebo domčeky, ich hnuteľný majetok, náradie, pozemky a majetky prechádzajú na nových obyvateľov. Deportovaní na odvoz sú ešte na železničnej stanici, keď sa noví majitelia, slovenskí osadníci, nasťahujú do ich domovov. 

ČO BUDE ROBIŤ OSN? Kruté opatrenia pripomínajú metódy systému, proti ktorému sa nedávno vzbúrila celá Európa. Vážne porušujú ustanovenia slovensko-maďarskej „dohody o výmene obyvateľstva“, ktorá v súlade s rozhodnutiami mierovej konferencie hovorí, že obe krajiny musia regulovať maďarskú menšinu. Je normálne, že dve vlády spoločne rozhodujú o výmene obyvateľstva. Pre slovenské orgány je však menej normálne prijímať takéto svojvoľné a jednostranné opatrenia. Nemôžeme obdivovať pokoj úrodnej krajiny, majestátne vody Dunaja, ktorého brehy sú obkolesené hospodárstvami plnými pastvinami, kde po doteraz najkrutejšej, najdivokejšej, najvražednejšej vojne ľudstva začína opäť nenávisť v taký krátky čas. Rovnako ako členovia vlády v Budapešti, ktorí sa obrátili na veľmoci s memorandom vysvetľujúcim fakty a prosbou o podporu, aj my si kladieme otázku, aké správanie možno v tomto prípade plnej biedy očakávať od OSN. V tejto je otázne, či Čechoslováci postavia mierovú konferenciu pred hotové fakty. Kým Maďarsko čaká na odpovede, prijíma opatrenia na prijatie obetí slovenského fašizmu, utečencov bez majetku. Pre tých, ktorým sa podarí prekročiť hranice na Dunaji alebo inde, sú narýchlo zriadené prijímacie strediská a vznikajú organizácie, ktoré im pomáhajú začleniť sa do maďarskej komunity. 1/ Prenasledovaná maďarská rodina sa pod rúškom noci snaží dostať na druhú stranu Dunaja, kde ich čaká sloboda. 2/ Na maďarskom brehu  pohraničníci podávajú pomocnú ruku svojim prenasledovaným krajanom. 3/ Do prihraničnej obce Rajka prichádzajú nové skupiny utečencov. Niekedy sa rodina vydá na samostatnú cestu, narýchlo zachránená, s malým majetkom. Medzi utečencami sú aj takí, ktorí sú šťastnejší ako ich nešťastní spoločníci, podarilo sa im zachrániť okrem niektorých nevyhnutných vecí aj iné veci pred chamtivosťou tých, ktorí ich lovili. 4/ Dievčatko vystrašené nočnými udalosťami stráži statky svojich rodičov, ktorí išli informovať sa o nových správach. Nešťastná dráma vysídlených ľudí sa stane skutočne srdcervúcou, keď uvidíte niečo ako na obrázku vľavo: babičku obklopenú svojimi vnúčatami, ktorá v rukách zviera všetok svoj majetok. 5/ Nešťastná žena so slzami v očiach rozpráva, že jej manžela a jedno dieťa uniesli slovenskí vojaci. 6/ Ťažké hodiny sa skončili, bolesť akoby sa poľavila: ich ľudskí, chápaví krajania poskytli utečencom ubytovanie v tanečnej sále reštaurácie v Rajke, kde im núkajú aj teplé jedlo, kým sa ich osud dočasne nevyrieši.  

 

 

PAINFUL PRESENT, FUTURE WITHE NO PROSPECT

SÚČASNOSŤ PLNÁ BOLESTI, BUDÚCNOSŤ BEZ VÝHĽAD 

1/ Udalosti v Československu hlboko šokovali maďarskú verejnosť, vládne kruhy a tlač niektorých západných krajín. Medzi aprílom 1945 a júlom 1946 bolo zamietnutých stoosemdesiatštyri protestných zoznamov predložených spojeneckej kontrolnej komisii. 2/ Maďarská vládna delegácia vedená Ferencom Nagyom úspešne rokovala v apríli 1946 v Moskve a v júni toho istého roku v Spojených štátoch a v Anglicku s cieľom úspešne reprezentovať maďarské mierové ciele a záujmy národa, usilujúc sa uzavrieť spravodlivú mierovú zmluvu. Ich predstavy týkajúce sa ochrany Maďarov uviaznutých za hranicami, zabezpečenia ich práv, ich medzinárodných záruk, zabránenia prenasledovaniu a presídľovaniu Maďarov na Slovensku a návratu Sedmohradska však víťazné mocnosti nepodporili. 3/ Maďarskí bratia rozdávajú jedlo utečencom. 4/ Maďarský premiér Ferenc Nagy.  

 

 

HUMAN MARKET ONTHE RAILWAY STATION

ĽUDSKÝ TRH NA ŽELEZNIČNEJ STANICE 

1/ Českí farmári kontrolujú a vyberajú voľnú pracovnú silu na českých železničných staniciach. 2/ Šťastlivci majú 40 minút na to, aby sa pobalili. 3/ Deportovaní  zanechali za sebou  viac ako 6 600 domov, približne 3 900 hektárov poľnohospodárskej pôdy a všetok svoj hnuteľný majetok; tieto majetky  sa  stali neskôr slovenským majetkom. Slováci alebo iné slovanské národnosti dostali majetok vysídlených ľudí potom, čo ich nikto nečakal späť. Dekréty 27/1945 a 28/1945 nariaďovali vnútorné presídlenie Slovákov do oblastí obývaných Maďarmi, ako aj slovenskú kolonizáciu maďarských hospodárstiev. Slovenskí osadníci si mohli slobodne vybrať, do ktorého uhorského roľníckeho domu a pozemku sa chcú presťahovať. Do konca roku 1946 dosiahol počet tých Slovákov, ktorí prišli do inštalačnej zóny na južnom Slovensku 20 tisíc.  4/ Úradný dokument o povinnostiach, ktoré má vykázaná osoba splniť u svojho „českého vlastníka“. 5/ Správa Slovenského presídľovacieho výboru o reslovakizovaných ľuďoch z Csicsó a Füss (Maďari, ktorí sa z donútenia prehlásili za Slovákov), vysídlených osobách a ich zanechanom majetku.  

 

FORCED LABOUR

NÚTENÁ PRÁCA 

1/ Na jar 1947 čoraz viac Maďarov vysídlených do Českej republiky zuteká späť do svojich domovov. Politická situácia sa neskôr trochu uvoľnila a ich návrat nadobudol organizovanú, oficiálnu podobu, ale len 55 % navrátilcov sa mohlo presťahovať späť do svojich domovov, keďže československá vláda chcela slovenských osadníkov udržať na ich mieste. 2/ Žiadosť 118 deportovaných, ktorí sa vrátili z Českej republiky, o vrátenie ich hnuteľného majetku a pôdy. 3/ V novembri 1945 deportovaní Maďari z Imely do Jihlavy. 4/ Kromížský národný výbor v ČR odsudzuje vysídleného Zoltána Karkóa na 200 korún alebo 2 dni väzenia za to, že svojvoľne opustil pridelené miesto a tak utiekol. 5/ Oficiálne varovanie, že čoraz viac Maďarov deportovaných do Českej republiky zuteká domov a vysťahuje Slovákov, ktorí sa medzičasom nasťahovali do ich domovov. 6/ Ľudia deportovaní z Imely v Dvore Krlov nad Labem, leto 1947.  

 

 

HOPELESS PROTEST

BEZNÁDEJNÉ PROTESTY 

1/ Maďarský minister zahraničných vecí János Gyöngyösi vo viacerých zoznamoch naliehal na západné mocnosti, aby oblasti Slovenska obývané Maďarmi dostali pod medzinárodnú kontrolu a aby zriadili medzinárodný výbor na riešenie otázky maďarskej menšiny v Československu. Návrh bol zamietnutý. Gyöngyösi vo svojom prejave na Parížskej mierovej konferencii 14. augusta 1946 informoval o všetkých krivdách spáchaných na Maďaroch a brutálnom zaobchádzaní s nimi, čím dosiahol, že Spojené štáty a Anglicko odmietli plán deportovať Maďarov. Memorandum však neovplyvnilo dianie v Československu, keďže o veci už bolo dávno rozhodnuté, najmä o tom, že západné štáty nebudú rušiť slobodu strednej a východnej Európy a tam žijúcich národov v záujme Stalinovej komunistickej diktatúry ( Sovietsky zväz). Na jeseň roku 1945 ostrihomský primáš  József Mindszenty požiadal československé kolégium biskupov, aby zakročilo proti neľudským činom. V novembri 1946 napísal primáš oficiálny list československým úradom, aby mu umožnili navštíviť deportovaných do Českej republiky. Povolenie zamietla pražská vláda. Vo februári 1947 nekonečné prenasledovania ho podnietili.  Bez úspechu sa obrátil  na britského panovníka Georga a prezidenta Trumana. Biskup Jantausch v mene slovenského biskupstva protestoval proti krutostiam nútených prác, ale aj jeho memorandum zaslané prezidentovi Benešovi a ministrovi zahraničných vecí Jánovi Masarykovi vo februári 1947 zostalo neúčinné. Protestné akcie maďarských komunít na Slovensku, ich krutá odveta a československé reakcie na námietky maďarskej vlády dali jasne najavo, že česká vláda bude ochotná zastaviť deportácie len vtedy, ak Maďarsko podpíše dohodu o výmene obyvateľstva.2/ Primáš József Mindszenty a maďarské duchovenstvo v Československu informovali maďarské a zahraničné orgány a verejnosť o hrozných prešľapoch spáchaných na Maďaroch v Československu, pričom riskovali uväznenie. 3/ Maďarský minister zahraničných vecí János Gyöngyösi: "Čechoslováci sa netajili tým, že chceli výmenou obyvateľstva vytvárať homogénne bloky pozdĺž maďarskej hranice - akoby etnickú hraničnú líniu." 4/ Demonštrácia v Békešskej Čabe, leto 1946. Maďari a Slováci spoločne protestujú proti vážnym škodám spôsobeným Maďarom a násilným deportáciám.  5/ Maďari žiadajúci o pomoc pred budovou Povereníctva vlády. 6/ Prenasledovaní a utečenci do Maďarska hovoria západoeurópskym novinárom o svojom utrpení a neľudských opatreniach československých úradov. 

  

 

 

 

 

THE BALANCE OF DEPORTATIONS, DISPLACEMENTS AND OF THE CZECHOSLOVAK ASSIMILATION POLICY

ASIMILAČNÁ POLITIKA VYHNANIA, MAĎARSKÉ PRENASLEDOVANIE

A ČESKOSLOVENSKÁ ASIMILAČNÁ POLITIKA

1/ Rozsah kalvárie Maďarov v rokoch 1945-1948 je nasledovný: - 40 000 ľudí utieklo do Maďarska, - 50 000 ľudí bolo presídlených do Českej republiky, - okrem 89 000 presídlených do Maďarska na základe dohody medzi oboma. krajinami, - ďalších 75 000 „vojnových zločincov“ bolo deportovaných do Maďarska na základe jednostranného rozhodnutia československých orgánov; - 400 000 Maďarov sa pod vplyvom nátlaku prihlásilo za Slovákov (reslovakizovaných) a - viac ako 100 000 Slovákov sa vysťahovalo do oblastí obývaných prevažne Maďarmi. Výstava s názvom Nikdy viac 1945 – 1948, ktorá bola prvýkrát predstavená v roku 2006 v sídle Európskeho parlamentu v Bruseli, približuje najbezohľadnejšie a najneľudskejšie obdobie osemdesiatpäťročného putovania maďarskej menšiny na vysočine. , plné skúšok a utrpenia, deportácií a presídľovania v rokoch 1945 až 1948 – predstavuje roky bez štátnej príslušnosti. Materiál zostavil Csaba Fehér, riaditeľ Múzea maďarskej kultúry a Duna Mente v Révkomárom. Výstava bola pripravená a otvorená uprostred zvýšeného spoločenského a politického záujmu, keď sa stále čaká na hlasnú odpoveď: kto a s akým úmyslom spáchal zločiny na Maďaroch, či nesú bremeno zločinu, či obete dokážu byť odškodnený a kto je povinný ich odškodniť? Dá sa ďalej žiť, žiť spolu s Benešovými dekrétmi, zmenili sa a zblížili názory a je ochota riešiť problém? Výstava vznikla s cieľom zabezpečiť, aby maďarská národná tragédia, ktorá sa odohrala v rokoch 1945-1948 a o ktorej sa desaťročia mlčala, nezmizla bez stopy. Opis výstavy zostavil: Árpád Tyekvicska Anglický a francúzsky text preložila: Zsuzsanna Bódi Text upravila: Cecília Szederjesi Vydal Archív župy Nógrád. V kníhkupectvách sa predávať nebude. 

Výstavu si možno pozrieť do 24. februára každý pracovný deň medzi 10. a 18. hodinou v Galérii FiguratiF na Erzsébet utca 42.