Výstava Gábora Megyeri-Horvátha, akademického maliara z Békéšskej Čaby nesie názov Úlomky pamäte.
Skôr než Vám poviem o kvalitách nášho dnešného vystavovateľa, dovoľujem si pripomenúť, že aj Gábor Megyeri-Horváth patrí medzi tých, ktorí sa zúčastnili súťaže vypísanej na maľbu portrétov aradských mučeníkov. Hoci sa napokon nedostal medzi najúspešnejších, naše združenie Rovás sa rozhodlo zabezpečiť jemu, ako aj ostatným nevybraným, avšak vynikajúcim autorom možnosť organizovania výstavy v roku 2022.
Takto sa k nám teda dostal Gábor Megyeri-Horváth, ktorý sa narodil v Segedíne. Po absolvovaní Univerzity výtvarného umenia v Budapešti a po dlhom trápení a zvažovaní sa vrátil do svojho rodiska, do Békéšskej Čaby, kde dodnes žije a pôsobí.
Je jedným zo zakladajúcich členov Spoločnosti Sensaria, budujúcej na vedomostnej báze z Tizianovej dielne, ktorá vznikla z poslucháčov odboru maliarstva Univerzity výtvarného umenia, a od roku 2003 má aj inštitucionálnu formu.
Ich náklonnosť k tradíciám je zároveň alternatívnou odpoveďou; najmä ako protiklad masových médií vytvárajúcich zdanlivú realitu a súčasného výtvarného umenia, ktoré sa pomocou techniky usiluje zmanipulovať realitu.
Súčasné výtvarné umenie v ich poňatí stratilo svoju minulosť a základné vyjadrovacie prostriedky. Namiesto nich sa do popredia dostávajú technické a sprostredkovacie nástroje, resp. filozofické koncepty civilizácie. Pre Megyeri-Horvátha je však zásadná požiadavka potreby akademickej pripravenosti.
O spoločnosti Sensaria rozprávam aj preto, lebo Gábor Megyeri-Horváth je jedným z jej zakladateľov a postoje skupiny výrazne charakterizujú a určujú aj jeho umenie. Na druhej strane sú tieto zásady v mnohých ohľadoch podobné postojom skupiny eNRA, založenej združením Rovás.
Medzi motívmi Gábora Megyeri-Horvátha sa na poprednom mieste a v novom ponímaní objavuje rodina, ktorá je u neho systém popretkávaný hlbokými pocitmi. Tému nám predostiera dokumentatívnou a sociografickou formou. Prevedenie charakterizuje úsporné a monochrónne používanie farieb, svojrázna kompozícia a voľba zvláštneho aspektu. Rodina, holičstvo, zabíjačka či spolupatričnosť poskytujú nevyčerpateľné zázemie pre motív lásky v maliarskom umení Gábora Megyeri-Horvátha. V podstate cez rodinnú históriu nazeráme do pásiem kultúry navrstvených historickým časom, z ktorých môžeme zrekonštruovať hodnoty zaniknutých období.
Grafik a maliar Gábor Nagy, laureát Munkácsyho ceny, ktorý sa mu venoval na Univerzite výtvarného umenia, rozpoznal vo svojom žiakovi oddanosť výtvarníctvu a takto o ňom hovoril:
„Gábor je našťastie ešte z tých maliarov, ktorí neoblomne veria na nekonečné možnosti vyjadrovania sa jednou líniou, na silu ohýbanej línie, na dôveryhodnosť jednorazových stôp, na význam vízií.”
Dôkazom jeho talentu sú aj ocenenia získané počas štúdiu na univerzite.
Výstava je cyklom všedných ľudských vzťahov, vidíme tu zábery zo života, výjavy z rodinného života, portréty, udalosti.
V maliarskom umení Gábora Megyeri-Horvátha je pozoruhodné nielen to, že vytvára vysokú odbornú kvalitu, ale najmä to, že pri znalosti remesla a svojej pripravenosti pokračuje v európskom dialógu maliarskych tradícií (vrátane maďarského).
Ágnes Kovács
