Dvaja umelci žijúci v Poľsku sú predstaviteľmi klasickej portrétnej maľby. Ich obrázky prezrádzajú ich remeselnú zručnosť a to, že maľovanie je pre nich životným štýlom, každodennou činnosťou.
Timur Karim hoci žije v Poľsku, ale narodil sa v Tadžikistane v Dušanbe a je tatárskej národnosti. Maliar Krysztof Urban tiež žije v Poľsku a narodil sa v Przeworsku.
Timura Karima sme mali možnosť spoznať už skôr, keďže niekoľkokrát prišiel na medzinárodné tábory organizované našim združením. Krysztof Urban je na druhej strane aj pre nás nová známosť. To, čo spája oboch umelcov – okrem tej spoločnej výstavy – je portrétna a figuratívna maľba na vysokej profesionálnej úrovni.
Timur plní aj sakrálne zákazky, no okrem toho napríklad v roku 2010 vyhral 2. medzinárodnú súťaž maľovania aktov Grand Prix v poľskom Lodži a v roku 2011 obsadil prestížne 1. a 2. miesto na 8. ročníku medzinárodnej súťaže Russian Art Weeks International v kategórii fantázia.
Ľudia sú najčastejším motívom obrazov Krysztofa Urbana z viacerých dôvodov. Samotný portrét a osoba, ktorú zobrazuje, sú pre neho veľmi dôležité, no to, čo sa v jeho portrétoch skrýva, je sila pocitov. Také ťažké pocity ako bolesť, smútok, odlúčenie, bezmocnosť. Krysztof hovorí: "Maľovanie mi umožňuje vyrovnať sa s tým, čomu nerozumiem a čo je pre mňa bolestivé a nepochopiteľné."
Len si priznajme, že je tak príjemné pozerať sa na také krásne portréty. Pretože si myslíme, že áno, títo umelci vedia maľovať, títo umelci vedia, čo robia, spravia to bez používania umelej inteligencia, nežiadajú umelú inteligenciu, aby to urobila za nich.
A je tu ďalší dôležitý faktor, ktorý nám okamžite naznačuje, že ide o skutočných umelecov: a to ich životný štýl. Pretože skutočný umelec žije ako umelec. Nechápte ma zle, skutočný umelec nemusí nutne žiť bohémskym životom. Mnoho ľudí si myslí, že toto je podstatné. Ale nie. Podmienkou je každodenné maľovanie, alebo ako to krásne vyjadril Krysztof: „v maľbe je pre mňa najdôležitejší proces tvorby, keď maľujem, prestávam existovať, nie som zaťažený minulosťou, budúcnosťou ani súčasnosťou, toto je to najkrajšie, toto spojenie s vesmírom, čo mi umožňuje byť šťastný, keď maľujem.“
Ágnes Kovács
