György Szücs Preklad: Andrea Gablyasz
Galéria FiguratiF, Centrum MaJel Rovás, Košice, Alžbetina 42
Miesto konania a vernisáž výstavy teda predstavuje takú hustotu v priestore v čase, ktorá umožňuje objaviť medzi dielami nové dynamiky, čerstvé súvislosti, k čomu je samozrejme potrebný a aktívny príspevok obecenstva.
Výstava z diel Grafickej dielne a Medzinárodného tábora odlievania z bronzu a drevorezby
Vystavujúci umelci:
Z Maďarska Imre Bodnár, Anikó Bodor, Tibor Csabai, Mária Deák Németh, Attila Diénes, Szilárd Diénes, Árpád Daradics, Károly Elekes, László Fábián, Ernő Ferencz, Tamás Gaál, Sándor Györffy, László Juhos, Lajos Kamper, Gyula Németh, László Nemes, Attila Pokornyi, István Sipos, János Székely, György Szőke, Rebeka Tézsla
Zo Sedmohrdska Csaba Sánta, Muresan Gheorghe,
Z Rakúska Ursula Etzlinger-Staff, József Koppándi
Zo Slovenska Mayer Éva
Výstavu otvoril kunsthistorik György Szücs (Maďarská árodná galéria, Budapešť):
Milé obecenstvo, vážené dámy a páni,
Keď sa pozriete na materiál tejto výstavy, je zjavné, že v hierarchii žánrov chýba vedúci žáner – vedúci aspoň podľa verejnej mienky – maľba. V tých najrôznejších oblastiach, a to aj medzi kunsthistorikmi sa stretávam s nechuťou a mávnutím ruky, keď sú prezentované iba grafiky alebo iba sochy. Uvediem konkrétny príklad: v uplynulých rokoch vyšla vo Vydavateľstve Kossuth monografická séria maďarských klasikov, v ktorej boli obsiahnutí iba maliari, hoci by sme zľahla vedeli zostaviť aj zoznam grafikov a sochárov na rovnakej úrovni. Podľa slov riaditeľa vydavateľstva im predchádzajúci prieskum trhu naznačoval, že neexistuje po nich skutočný dopyt, ako to sám formuloval: „maďarské obecenstvo na nich ešte nedozrelo”
Táto terajšia výstava v Košiciach je práve dôkazom toho, aký vzrušujúci môže byť dialóg medzi strohými líniami, kresbami operujúcej s rovnou plochou, či grafikou a trojrozmernými sochami, plastikami, priestorovými útvarmi. Samozrejme, tu sa už musím hneď opraviť, pretože Möbiova páska od Rebeky Tézsla je takým priestorovým útvarom, ktorá demonštruje svojou „jednostrannosťou”. Tí, ktorí videli predchádzajúce výstavy v Ajke alebo v Pivnici Mamű v Budapešti, najmä prítomní umelci – môžu súhlasne prikyvovať. Nehovoríme o žánroch, ale o spôsobe uvažovania: našou skúsenosťou je to, že materiál nezaťažený maliarstvom je miestami schopný oveľa čistejšie, koncentrovanejšie sprostredkovať skutočné umelecké problémy, otázky, ktoré autorov zamestnávajú a možné odpovede. Iba jeden príklad: taká načuchraná plocha je inšpirujúca v prípade oboch techník: dielo Márie Deák Németh s názvom Paralelné svety si takmer vyžaduje blízkosť diela Józsefa Koppándiho s názvom Klíčok života v spustošení. Tieň vrhaný sochou Lászlóa Juhosa s názvom Mrežový stav dáva grafický účinok, pričom práca Istvána Siposa by sme vedeli predstaviť aj ako plastickú tvorbu.
Či už čítam mená na pozvánke alebo životopisy jednotlivých umelcov, prekvapuje ma, koľko rôznych lokalít prepája táto výstava. V rámci tohto je viditeľný dôraz na prepojenie sochárov so Sedmohradskom – v súčasnosti alebo v minulosti. Niektorý prišli sem do Košíc zo západu, ale iní z východu - ako Csaba Sánta alebo Gheorghe Muresan. Hlavnými opornými bodmi duchovného stretnutia sú piliere dané mestami Magyarpolány–Ajka–Budapest–Kassa. Čo sa týka výstavy tohto premostenia, myslím si, že najviac vďaky patrí Attilovi Diénesovi. Miesto konania a vernisáž výstavy teda predstavuje takú hustotu v priestore v čase, ktorá umožňuje objaviť medzi dielami nové dynamiky, čerstvé súvislosti, k čomu je samozrejme potrebný a aktívny príspevok obecenstva. Preto navrhujem, aby symbolickým emblémom výstavby nebolo dielo Babylónska veža od Attilu Pokornyho, ale namiesto toho jeho dielo s názvom Súdržnosť.
Otváracia doba:
Pondelok - Štvrtok: 10.00 - 18.00
Piatok: 10.00 - 14.00
