Dr. Gábor Tarján, lektor, Maďarská univerzita výtvarných umení
Galéria FiguratiF, Centrum MaJel Rovás, Košice, Alžbetina 42
Pri tvorbe využíva niekoľko farebných štočkov a preto sú tieto predmety skutočne „domjánovského” štýlu. Majstrovské vyrytie grafických štočkov, čistota odtlačkov, veľavravná bohatosť motívov udáva hlavné charakteristiky Domjánových obrazov.
(József Domján, Budapešť 1907 – New York 1992)
Akademický maliar a grafik, laureát Ceny Kossutha, zameriava sa však najmä na farebné drevoryty. Začínal ako robotník v továrni, potom sa rozvinul jeho umelecký talent a po niekoľkých rokoch hľadania vlastnej cesty ukončil Vysokú školu výtvarných umení. Prechodil celú Európu, dostal sa až do Číny, kde študoval praveké techniky drevorytectva a získal najvyššie ocenenie za toto umelecké remeslo. Na začiatku päťdesiatych rokov vynikol osobitým pohľadom na svet a za pár rokov bol odmenený viacerými vysokými domácimi oceneniami. (Cena Munkácsyho 1955, Cena Kossutha 1956.)
Revolúcia v 56-om ho zasiahla vo Švajčiarsku. Nevrátil sa domov, vysťahoval sa do Ameriky a usadil sa pri New Yorku. Aj v tomto Novom svete si zachoval svoj pohľad prameniaci z maďarskej tradície a vďaka svojmu svojskému štýlu sa stal široko známym. Jeho diela sa nachádzajú v mnohých významných zbierkach na celom svete, napríklad aj v Múzeu Metropolitan v New Yorku, v londýnskom múzeu Victoria a Albert a aj v Maďarskej národnej galérii. Z najdôležitejších diel jeho kariéry v roku 1979 zriadili v Sárospataku stálu výstavu.
Domjánove obrazy sú tak osobité a maďarského rázu, že jeho štýl nie je zameniteľný. Stále sa zaujímal o históriu, o prírodu, o ľudovú tvorbu, o balady, praveké viery a povesti - a tieto znázorňuje tak malebne, v tak bohatom štýle, aký im dodáva nadčasovú a vždy prítomnú estetickú hodnotu, bez ohľadu na aktuálny čas a priestor. Tajomstvom jeho umenia je možno práve to, že postupne nasával vplyvy a dojmy z rôznych častí sveta a tieto prezentuje osobitým štýlom, prefiltrované cez vlastnú osobnosť.
Považujú ho za najväčšieho majstra farebných drevorytov, reputáciu si získal najmä vďaka tomuto žánru. V polovici 20. storočia práve on obnovil túto prastarú techniku. Pri tvorbe využíva niekoľko farebných štočkov a preto sú tieto predmety skutočne „domjánovského” štýlu. Majstrovské vyrytie grafických štočkov, čistota odtlačkov, veľavravná bohatosť motívov udáva hlavné charakteristiky Domjánových obrazov. Pre jeho štýl je typické, že hoci figuratívnosť nikdy nezapiera, vždy sa však na ňu odvoláva osobitým preneseným spôsobom. Jeho diela sú mimoriadne dekoratívne, vkusné a sú zároveň bohaté obsahom. V jeho motívoch možno objaviť bohatosť prírodných krás, svet ľudovej drevorezby a odkazy pradávnych kultúr. V Domjánových dielach sa realizuje „Bartókov model“: nadčasovo prítomná syntéza prírody a tradície, ktorá je nositeľom večných hodnôt.
